Na krok do Pakoštan

Vrgada

Pr├şroda Vrgade darovala kr├ísou rozihran├ę pobre┼żia, ├║rodn├ę polia a borovicov├ę lesy, a do vena jej dala aj trin├ís┼ą ostrov─Źekov, aby ju zdobili, ako nejak├ę rozsypan├ę kor├ílky. Kto chce ÔÇŁMediter├ín tak├Ż ako bol kedysi ÔÇŁ , nech pr├şde sem do Vrgady, kde dejiny ot├í─Źaj├║ svoje strany v rytme slow motion. Tu v├ís e┼íte st├íle v noci bud├ş ticho, cez de┼ł zab├║date, ─Źo je to pon├íh─żanie a ┼że sa niekde na pevnine preh├í┼łaj├║ aut├í. Na pl├í┼żi, v hlbokom tieni borov├şc stovky cvr─Źkov vytv├íraj├║ jedine─Źn├║ atmosf├ęru letn├ęho ┼íialenstva. Ak ste turista ÔÇô pr├ş─Ćte. Pl├í┼że so zlat├Żm pieskom, nie s├║ marketingov├Żm v├Żmyslom, ale s├║ najstarod├ívnej┼í├şm dedi─Źstvom a pr├şrodnou ozdobou Vrgady. Turistov vo Vrgade, rovnako ako v d├ívnych dob├ích, v├ştaj├║ na m├│le.

Vransko jezero

Toto najv├Ą─Ź┼íie sladkovodn├ę jazero v Chorv├ítsku, ako aj zvy┼íok regi├│nu, m├í za sebou b├║rliv├║ a ┼ąa┼żk├║ minulos┼ą. Kedysi bolo ove─ża roz─żahlej┼í├şm mo─Źiarom, ktor├Ż sa v─Ćaka hrdinsk├ęmu sebaobetovaniu a vytrvalosti urodzen├Żch Borelliovcov zmenilo na malebn├ę jazero - Pr├şrodn├Ż park. S nespo─Źetn├Żmi star├Żmi ramenami je dnes ve─żk├ę Pako┼ítansk├ę pole, miestom pre po─żnohospod├írstvo, ktor├ę ┼żivilo t├║to oblas┼ą. Niektor├ę legendy hovoria ┼że v h─║bke jazera sp├ş hrozn├Ż drak. Ale legendou nie je, ┼że je tu Ornitologick├í rezerv├ícia, bohat├Ż biotop vodn├ęho vt├íctva. V slne─Źn├Żch zimn├Żch d┼łoch sa tu na hladine pohojd├íva okolo 100 000 vt├íkov, u┼ż├şvaj├║cich si v miernom podneb├ş a hojnosti potravy. Mno┼żstvo r├Żb a rybolov na rekordn├ę trofeje s├║ ka┼żdodenn├Żm ┼żivotom na Vranskom jazere. Ryb├íri tu ─Źasto ulovia 200 kg v├í┼żiacich gigantov. Naj─Źastej┼íie sumcov.

Prosika

Najju┼żnej┼íia ─Źas┼ą Vransk├ęho jazera je pr├şstavom pre kotvenie mal├Żch lod├ş. S├║ tu sanit├írne zariadenia, v tradi─Źnom ┼ít├Żle obnoven├Ż ryb├írsky dom─Źek z 19. stor.. V┼íetko hne─Ć ved─ża kan├íla, ktor├Ż ako pupo─Źn├í ┼ín├║ra sp├íja sladk├║ vodu jazera so slanou morskou. Kr├ítkou prech├ídzkou na sever pr├şdete k pozorovate─żni vt├íkov, z ktorej sa za pekn├ęho po─Źasia pon├║ka v├Żh─żad na cel├ę jazero. Ak sa vyd├íte na juh, pri prech├ídzke v├ís bud├║ sprev├ídza┼ą informa─Źn├ę tabule, ktor├ę v├ís doved├║ na miesto, ktor├ę sa naz├Żva Jugovir. Pri silnom ju┼żnom vetre, ke─Ć hladina mora st├║pa, sa tu more spen├ş a vyd├í sa k jazeru. Pr├íve na tomto mieste je obnoven├Ż ryb├írsky dom─Źek Borelliovcov z 18. storo─Źia, ktor├Ż v minulosti sl├║┼żil ryb├írom ako noc─żah├íre┼ł, skr├Ż┼ía alebo sklad, pr├şpadne kontroln├Ż bod pre str├í┼ż, ktor├í kontrolovala v├Żlov ├║horov, ktor├ę pr├íve na tomto mieste v najv├Ą─Ź┼íom po─Źte migrovali do mora a sp├Ą┼ą.

─îelinka

O dobrej rozh─żadni sa v┼żdy hovorilo, ┼że je z nej v├Żh─żad ÔÇŁ... ako z lietadla ÔÇŁ. Kopec ─îelinka nad Dragami je pr├íve tak├Żm miestom. N├ídhern├Ż v├Żh─żad na v┼íetky ┼ítyri svetov├ę strany. Na jednej je Draga. Na z├ípad od mesta sa trbliece modr├ę more s h┼Ľstkou ostrovov, ktor├ę sa zdaj├║ by┼ą na dosah ruky. O k├║sok ─Ćalej na severe je Pako┼ítansk├í rivi├ęra a na v├Żchode Vransk├ę jazero. Toto miesto v├ís nenech├í ─żahostajn├Żm, preto┼że aj prv├ş pris┼ąahovalci do tohto kraja, e┼íte v prehistorickej dobe, svoju osadu postavili pr├íve na tomto mieste.

Rozh─żad┼ła Kamenjak

Na vrchole kopca Kamenjak, nad stredom Vransk├ęho jazera, bola v roku 2006 upraven├í rovnomenn├í rozh─żad┼ła (Projekt CARDS 2002). Dva prepojen├ę objekty boli postaven├ę a upraven├ę v tradi─Źnom ┼ít├Żle a ved─ża nich sa nach├ídzaj├║ ve─żk├ę informa─Źn├ę tabule, ktor├ę rozpr├ívaj├║ pr├şbeh o tomto kraji, star├Ż viac ako dve tis├şcro─Źia. Je tu ve─żk├í plo┼íina s lavi─Źkami na odpo─Źinok, panoramatick├Ż teleskop a to ─Źo je najd├┤le┼żitej┼íie: v├Żh─żad na cel├ę jazero, na za─Źiatok Kornatsk├ęho s├║ostrovia, na Murter, Pirovac, Drage, Pako┼ítane...

Pramene jaský┼ł

Pr├ş─Ćte na toto miesto v letn├Żch hor├║─Źav├ích, ke─Ć ani tie┼ł v hustom borovicovom les├şku neposkytuje dostatok osvie┼żenia. Bez ob├ív, ┼że sa v├ím vysmej├║, prineste si tepl├íky, lebo budete ich potrebova┼ą. Osvie┼żenie prich├ídza zo zeme. V lete vyschne voda, ktorej je tu v jeseni habadej. Kedysi d├ívno, ke─Ć t├Żmito krajmi prech├ídzali obyvatelia R├şmskej r├ş┼íe, odtia─żto viedli akvadukty s pitnou vodou a┼ż do Zadaru.

Kli─Źevica

Benkova─Źsk├Ż regi├│n je pretkan├Ż pevnos┼ąami. Je to d├┤kaz ve─Źn├ęho boja proti dobyvate─żom. Prv├í pevnos┼ą Kli─Źevica, ktor├║ postavili Kurjakovi─çovci v r.1454, bola postaven├í na obranu proti dvom sil├ím, ktor├ę sa tu stretali: ben├ítskej zo z├ípadu a tureckej z v├Żchodu. Bez oh─żadu na to, ako je dnes zdevastovan├í, vo svojich z├íkladn├Żch obrysoch je dobre zachoval├í, s vysok├Żmi obrann├Żmi m├║rmi a ve┼żou. ┼Żih─żavou obrasten├í Kli─Źevica pripom├şna, ┼że C├ęzarove vojsk├í priniesli spolu so svojimi dobyva─Źn├Żmi pl├ínmi aj ┼żih─żavu. Nielen ako liek proti artrit├şde a ─Ćal┼í├şm reumatick├Żm chorob├ím, ale aj ako zdrav├║ potravinu.

Ornitologická cestu “Vtáky Vránskeho jazera “

Pou─Źn├í cesta okolo Vransk├ęho jazera v d─║┼żke od 450 metrov v├ím umo┼żn├ş p├┤sobiv├║ prech├ídzku a zozn├ímenie sa s a bydliskami a k┼Ľmiacimi miestami vt├íkov v hust├Żch r├íkos├ş. Je velmi pravdepodobn├ę ┼że naraz├şte na Volavka purpurov├í, ochrany znak Vransk├ę jazero, a pripoj├ş sa v├ím a kormor├ín mal├Ż pre ktor├ęho je Vransk├ę jazero jedine stabiln├ę hniezdisko v Chorv├ítsku.

Gradina

Historick├Żm pokladom le┼ż├ş v lokalite Gradina v dedine Vrana. Je to stredovek├í pevnos┼ą, ktor├í sved─Ź├ş o bohatej sakr├ílnej, civilnej a vojenskej minulosti a d├┤le┼żitosti Vr├íny. N├ív┼íteva Gradiny umo┼żn├ş v├ím aby ste sa stali, aspo┼ł na chv├ş─żu ─Źastou minulosti v ruin├ích gotick├ęho kostola sv. Katar├şny a hlavnej obrannej ve┼że tejto pevnosti, ktor├í sa spom├şna od 11. storo─Źia a┼ż do dnes.

Maškovi─ça Han

Han Jusufa Ma┼íkovi─ça, postaven├Ż ako letn├ę s├şdlo a s├şdlo velite─ża tureckej arm├ídy, je najv├Ą─Ź┼íou pamiatkou tureckej architekt├║ry v Chorv├ítsku a najz├ípadnej┼íom stavbou osmanskej architekt├║ry na ├║zem├ş b├Żvalej Osmanskej r├ş┼íe. Fondmi Eur├│pskej ├║nie Han bol obnoven├Ż a dnes pln├ş svoj p├┤vodn├Ż ├║─Źel (14 izieb, 2 apartm├íny, recepcia, re┼ítaur├ícia, obchod so suven├şrmi, administrat├şvna budova, m├║zeum, dokonca aj 1 wellness ...).

Dalmaland

Dalmaland je tematsko-zabavni i vodeni park, podijeljen u ─Źetiri tematske cjeline ÔÇô Gusarski grad, Divlji Zapad, Svemir i Vodeni svijet. U Dalmaland-u nudimo za svakoga pone┼íto, od adrenalinske i obiteljske zabave do spu┼ítanja niz veliki broj tobogana i jednostavnog u┼żivanja samo u kupanju, a rezultat toga jednodnevnog izleta su mno┼ítvo dobre zabave i nezaboravnih uspomena.