Kultﾃｺrne dediﾄ行tvo sa zachovﾃ｡va v ﾄｾudovﾃｽch zvykoch, cirkevnﾃｽch objektoch a archeologickﾃｽch pozostatkoch ako aj folklﾃｳrnych manifestﾃ｡ciﾃ｡ch. ﾄｽudovﾃｩ zvyky sﾃｺ spojene prevaﾅｾne s nﾃ｡boﾅｾenskﾃｽmi udalosﾅ･ami.
Jedineﾄ肱osﾅ･ou mesta sﾃｺ poﾄ稿tne aktﾃｭvne ﾋ捏kuleﾋ teda bratstva a sesterstva. Kaﾅｾdﾃ｡ ﾋ捏kulaﾋ mﾃ｡ vlastnﾃｺ vlajku ktorﾃ｡ sa nesie v sprievodoch na deﾅ patrﾃｳna urﾄ絞tﾃｩho bratstva. Bratstvo po ﾋ捏kuliﾋ prenﾃ｡ﾅ｡a sa z otca na syna, teda s dedka na vnuka, a sesterstvo po skuli zo svokry na nevestu. Skule vznikli z potreby vzﾃ｡jomnej pomoci a v tradﾃｭciﾃ｡ch kresﾅ･anskﾃｩho bratstva a vzﾃ｡jomnosti.
Muﾅｾskﾃｩ bratstva sﾃｺ: Skula sv. Roka, Skula sv. Ivana, Skula sv. Juﾅ｡tine i Skula duﾅ｡a v oﾄ絞stci, a ﾅｾenskﾃｩ: Skula srdce Marijino, Skula srdce Isusovo, Skula Gospa od Ruﾅｾarija, Skula sv. Lucije.
Kaﾅｾdﾃｩ mesto mﾃ｡ nﾃ｡boﾅｾenskﾃｺ slﾃ｡vnosﾅ･ ktorﾃ｡ sa oslavuje od dﾃ｡vnych ﾄ絞as. Je to prﾃｭleﾅｾitosﾅ･ privﾃｭtaﾅ･ a obdarovaﾅ･ prﾃｭbuznﾃｽch, priateﾄｾov a kaﾅｾdﾃｩho hosﾅ･a toho dna.
V Pakoﾅ｡tane 窶 oslava Uzaﾅ｡aﾅ｡ﾄa Gospodinova, teda Kriﾅｾi alebo Spasovo, oslavuje sa 40 dni po Veﾄｾkej noci
V Dragama je oslava Svﾃ､tﾃｩho Ante, oslavuje sa 13. jﾃｺna.
Vo Vrani sﾃｺ slﾃ｡vnosti Svﾃ､tﾃ｡ Nediljica, oslavuje sa prvﾃｺ nedeﾄｾu v jﾃｺli, a slﾃ｡vnosﾅ･ Svﾃ､tﾃｩho Mihovila ktorﾃ｡ sa oslavuje 29. septembra.
Na Vrgade je slﾃ｡vnosﾅ･ Svﾃ､tﾃｩ Trojice, oslavuje sa v zﾃ｡vislosti na Veﾄｾkﾃｺ noc.
Crkvine sﾃｺ archeologickou lokalitou v oblastﾃｭ prﾃｭrodnﾃｩho parku Vrﾃ｡nskeho jazera na ktorom su nﾃ｡jdenﾃｩ vykopﾃ｡vky kostola Sv. Marie (pribliﾅｾne v 800 rokoch poﾄ溝s knieﾅｾaﾅ･a Branimﾃｭra). Lokalita sa nachﾃ｡dza popri ceste ktorﾃｽ vedie z Poakoﾅ｡tanu k Vrane. .
ﾃ喞tyhodnﾃ｡ svﾃ､tyﾅa vo Vrani, venovanﾃ｡ ranokrestanskﾃｩmu muﾄ稿nﾃｭkovi sv. Nediljici. Sviatok sv. Nediljice sa oslavuje v prvej nedele v jﾃｺli keﾄ poﾄ稿tnﾃｽ veriaci cestujﾃｺ a prisahajﾃｺ svﾃ､tej Nediljke.
Je to stredovekﾃ｡ pevnosﾅ･, pozostatky starﾃｩho mesta Vrane, ktorﾃ｡ je od 11. Do 14. Storoﾄ絞a strediskom veﾄｾkej cirkevnej a svetovej moci, tak sa v nej zachovﾃ｡vala chorvﾃ｡tska krﾃ｡lovskﾃ｡ koruna a ostatnﾃｩ cennostﾃｭ. Lokalita sa nachﾃ｡dza v blﾃｭzkostﾃｭ Maﾅ｡koviﾃ｡ hana. Nﾃ｡vﾅ｡teva Gradine umoﾅｾnﾃｭ vﾃ｡m aby ste sa stali aspoﾅ na chvﾃｭﾄｾu sﾃｺﾄ溝sﾅ･ou minulosti.
Han Jusufa Maﾅ｡koviﾄa, postavenﾃｽ ako letnﾃｩ sﾃｭdlo a sﾃｭdlo veliteﾄｾa tureckej armﾃ｡dy, je najvﾃ､ﾄ最｡ou pamiatkou tureckej architektﾃｺry v Chorvﾃ｡tsku a najzﾃ｡padnejﾅ｡om stavbou osmanskej architektﾃｺry na ﾃｺzemﾃｭ bﾃｽvalej Osmanskej rﾃｭﾅ｡e. Fondmi Eurﾃｳpskej ﾃｺnie Han bol obnovenﾃｽ a dnes plnﾃｭ svoj pﾃｴvodnﾃｽ ﾃｺﾄ稿l (14 izieb, 2 apartmﾃ｡ny, recepcia, reﾅ｡taurﾃ｡cia, obchod so suvenﾃｭrmi, administratﾃｭvna budova, mﾃｺzeum, dokonca aj 1 wellness.
Prvﾃｽch 100 rokov sa oslavovalo v roku 2006. Trojloﾄ出vﾃｽ kostol bol postavenﾃｽ na pozostatkoch starﾃｩho kostola. Mﾃ｡ ﾅ｡esﾅ･ oltﾃ｡rov. Na hlavnom oltﾃ｡ri je veﾄｾkolepﾃｽ obraz Vzostup a svﾃ､tostﾃ｡nok. Sviatok Vzostu Pﾃ｡na oslavuje sa 40 dnﾃｭ po Veﾄｾkej noci, a v Pakoﾅ｡tanoch je v tﾃｽch dﾅoch miestna oslava.
Nachﾃ｡dza sa na ostrovﾄ稿ku s rovnakﾃｽm nﾃ｡zvom. Bol postavenﾃｽ 1794 roku na pozostatkoch starﾃｩho kostola popri ktorej je starﾃｽ cintorﾃｭn. V kostole sa omﾅ｡a oslavuje dva krﾃ｡t do roka (Vﾅ｡etci Svﾃ､tﾃｭ, Svﾃ､ta Justﾃｭna), a poﾄ溝s leta je kostol sﾃｺﾄ溝sﾅ･ou kulisy kultﾃｺrnych podujatﾃｭ.
Kostol je z 9. Storoﾄ絞a a nachﾃ｡dza sa na miestnom cintorﾃｭne v zﾃ｡toke Pocrikva. Legenda hovorﾃｭ ﾅｾe more na tom mieste vyplﾃ｡valo drevenﾃｺ sochu svﾃ､tﾃｩho Andrie, ktorﾃｽ bol byzantskﾃｽm svﾃ､tﾃｽm, tak Vrdadovia na poﾄ稿sﾅ･ svﾃ､tﾃｩho postavili kostol, a sochu umiestili na oltﾃ｡r. Svﾃ､ty Andria aj dnes je ochrancom rybﾃ｡rov vo Vrgﾃ｡de.
Jedinﾃ｡ je plne zachovanﾃ｡ stavba v Kontovom palﾃ｡ci (letnﾃｩ sﾃｭdlo rodiny Damiani). V kaplnke sa nachﾃ｡dza obraz Panny s Dieﾅ･aﾅ･om s ktorou je spojenﾃ｡ legenda o mociach Matky Boﾅｾej. Najmﾃ､ konte Damiani sa s rodinou pokﾃｺﾅ｡al odﾃｭsﾅ･ z Vrgﾃ｡dy berﾃｺc si obraz so sebou. Silnﾃ｡ bﾃｺrka mu v tom dvakrﾃ｡t zabrﾃ｡nila, a aﾅｾ tretﾃｭ krﾃ｡t, keﾄ obraz nechal v kostole sa mu podarilo opustiﾅ･ ostrov.
Ponorenﾃ｡ loﾄ (Galﾃｩra) z antickﾃｩho obdobia nachﾃ｡dza sa popri ostrovﾄ稿ku Babuljaﾅ｡. Svedok je ﾄ渋lekej minulostﾃｭ Pakoﾅ｡tanov a vtedajﾅ｡ieho spﾃｴsobu ﾅｾivota. Predpokladﾃ｡ sa ﾅｾe loﾄ bola dlhﾃ｡ pribliﾅｾne 20 metrov a ﾅｾe sﾃｺ nﾃ｡lezmi z oblasti severnej Afriky. Medzi nﾃ｡lezmi prevaﾅｾujﾃｺ amfory pre olivovﾃｽ olej a rybie vﾃｽrobky ako aj luxusnﾃｽ riad.
